Zázračná medaila
Dar z neba skrze Nepoškvrnenú – objav jej pôvod, význam a duchovnú silu.
Zázračná medaila je jedným z najrozšírenejších mariánskych prejavov úcty. Pochádza zo zjavenia Panny Márie v Paríži v roku 1830 sv. Kataríne Labouré. Tí, ktorí ju nosia s dôverou, dostávajú mnohé milosti – ako prisľúbila sama Nepoškvrnená.
Zázračná medaila: Dar z neba
V roku 1830 sa v Paríži, v kláštore Dcér kresťanskej lásky na Rue du Bac, zjavila Panna Mária mladej rehoľníčke Kataríne Labouré. V tichu kaplnky jej Matka Božia odovzdala posolstvo lásky a ukázala jej vzor medaily. Povedala: „Daj zhotoviť medailu podľa tohto vzoru. Každý, kto ju bude nosiť s dôverou, dostane veľké milosti.“
Na prednej strane medaily je zobrazená Mária stojaca na zemeguli, šliapajúca po hade – symbole zla. Z jej rúk vychádzajú lúče svetla, ktoré znázorňujú milosti, ktoré vyprosuje pre tých, čo ju prosia. Okolo je napísaná modlitba: „Ó Mária, bez hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“
Na zadnej strane vidíme písmeno M spojené s krížom. Pod ním sú dve srdcia: Ježišovo obklopené tŕním a Máriino prebodnuté mečom. Okraj medaily zdobí dvanásť hviezd, odkazujúcich na Cirkev a apoštolov.
Od svojho počiatku je táto medaila nazývaná „zázračná“ – pre množstvo obrátení, uzdravení a duchovných milostí, ktoré veriaci po celom svete skrze ňu zažili.
V lete roku 1830, v predvečer sviatku sv. Vincenta de Paul, sa mladá novicka Katarína Labouré modlila za milosť stretnutia s Pannou Máriou. V noci ju zobudil svetelný chlapec – anjel – a povedal: „Poď, Panna Mária ťa čaká.“ Viedol ju do kaplnky, kde počula šelest hodvábu a videla krásnu ženu. Bola to Panna Mária. Katarína si kľakla k jej nohám a vložila dlane do jej rúk.
Panna Mária jej zverila posolstvo: aby veriaci prichádzali k oltáru s dôverou, lebo tam dostanú veľa milostí – poukazujúc na živú prítomnosť Krista v Eucharistii. O niekoľko mesiacov neskôr, 27. novembra 1830, sa zjavenie zopakovalo – Panna Mária sa ukázala počas modlitby v kaplnke. Stála na zemeguli, pod nohami hada, s rukami rozžiarenými lúčmi z prsteňov, symbolizujúcimi milosti pre tých, ktorí prosia. Niektoré drahokamy však nesvietili – boli to milosti, o ktoré ľudia neprosili.
Mária povedala: „Daj zhotoviť medailu podľa tohto vzoru. Každý, kto ju bude nosiť s dôverou, dostane veľké milosti.“ V roku 1832, počas epidémie cholery, bolo v Paríži rozdaných prvých 2000 kusov. Mnohí boli uzdravení a obrátení, a ľud začal medailu volať „zázračnou“.
V priebehu 10 rokov bolo rozšírených vyše 10 miliónov medailí po celom svete. Z jednoduchého kovového znaku sa stal nástroj duchovného prebudenia, ochrany a viery.
Zázračná medaila nie je magický predmet, ale pripomienka Máriinej blízkosti a povzbudenie, aby sme jej dôverovali a otvorili sa milostiam, ktoré nám vyprosuje od Boha.
Stretnutie s Nepoškvrneneou
„Celý kostol zmizol, zostala len jedna kaplnka naplnená svetlom.
V tom svetle som videl Pannu Máriu – takú, aká je zobrazená na medaile.
Bola nádherná, majestátna, pokojná.
Otvorila ruky a naznačila mi, aby som si kľakol.
Nepovedala ani slovo – ale ja som všetko pochopil.
Pochopil som svoju biedu, svoje hriechy, a krásu katolíckej viery.
Viděl som ju! Viděl som ju!“